Rozvod

V živote sa stretávame s dobrom a zlom. Sú to protiklady, ktoré sa navzájom priťahujú. Raz je jedno silnejšie, inokedy druhé. I v nás sú tieto protipóly a často sa snažíme byť lepší než v skutočnosti sme. O zle v nás nechceme nič počuť a tvárime sa, že nie je. Popri tom sa pachtíme o ňom niečo dozvedieť a so zatajeným dychom čítame v novinách správy o krvavých násilnostiach. I v umení sa strieda jedna brutálnosť za druhou a nám sa zdá prirodzené zabíjanie. Dvadsiate storočie v ktorom žijeme, je poznačené vojnovými masovými vraždami ctižiadostivých politikov, ktorých ohniská sa prenášajú z miesta na miesto. Pokiaľ priznávame existenciu Boha, potom je tu i jeho večný súper Satan. Každý z nich sa snaží dosiahnuť moc nad ľudstvom a iba od človeka záleží, komu bude slúžiť. Po rozpade komunizmu a s ním i jeho materialistického výkladu o vzniku sveta, sa opäť zmáha cirkev. Politici si bez viery pokľakajú k modlitbám a kňazské rúcho sa jagá zlatom. Pre spásu človeka je dovolené takmer všetko. Veď cirkev to už niekoľkokrát dokázala vo svojich dejinách. Komunistickú uniformitu nahrádza kresťanská rovnošata. Keby Boh opäť vyslal svojho syna na zem, asi by ho kresťanskí veľkňazi znovu ukrižovali ako falošného proroka. Veď v chrámoch sa znovu kupčí. A možno je teraz na rade syn Satana a jeho posolstvo nájde v ľudskom bludisku svojich oddaných vyznavačov. Raz je čas Boha, inokedy zas Satana.

Mám niečo cez štyridsiatku. Narodil som sa ako jediné dieťa svojich úradníckych rodičov. Bol som pre nich všetko, i modré z neba by mi priniesli. Pre svoju lenivosť som to dotiahol len k maturite. Vystriedal som niekoľko profesií, až kým som sa neocitol na dlažbe nezamestnanosti, čo je novým javom v našej spoločnosti. Keďže bez peňazí sa nedá žiť, prijal som prvú pracovnú možnosť, ktorá sa mi naskytla. Pracujem teda ako manipulačný pracovník pri pitvách v jednom ústave. Som rozvedený. S mojou manželkou Ingrid sme sa márne pokúšali mať deti. Po mnohých rôznych vyšetreniach sa nakoniec zistilo, že chyba je na mojej strane. Keď si spomeniem na všetky tie lekárske procedúry. Neraz som na tú tému žartoval so sestričkou, keď som sa jej pýtal, či mi nemôže pomôcť. No bolo to všetko veľmi ponižujúce. A v tom lekárskom cirkuse sme sa navzájom celkom odcudzili. Mojim koníčkom je šport a v ňom hlavne futbal. I v tomto veku si občas vybehnem na ihrisko a s kamarátmi si zahráme zápas. Politicky som nebol nikde angažovaný a ten chaos okolo ma tiež nezaujíma.

Rodičia mi zatiaľ žijú a sú umiestnení v domove dôchodcov mimo nášho mesta. Nemám na nich čas a len málokedy ich navštevujem.

V detstve ma príliš rozmaznávali a bolo mi dovolené takmer všetko. Vychovávali ma v duchu kresťanského náboženstva. Modliť sa mi nechcelo, ale miništroval som s radosťou. Vraveli o mne, že som malý anjelik. V kostole aj v škole miesto učenia som sníval o tom, že som Kristus, ktorému sa jeho veriaci zbožne klaňajú. Na ulici som sa však menil na malého čerta. Chytal som muchy a postupne im trhal krídla a nohy, až kým od vyčerpania neskapali, alebo som ich jednoducho rozpučil. Inokedy som ich hádzal v záhrade do pavúčej siete a kŕmil pavúky, ktoré sa hneď vrhali na svoju obeť a opriadali ju smrtiacou pavučinou. Neskôr sme s kamarátmi priväzovali mačkám na chvost horiace noviny a smiali sme sa ako zúfalo pobehujú sem a tam. Dokonca sme ich polievali benzínom a s napätím čakali, ako tie malé horiace klbká končia. S obľubou sme tiež chytali jašteričky, ktoré nám zanechávali v prstoch svoje chvosty. Niekedy sme poľovali v pivniciach na potkany a tie sme slávnostne ukladali na chodby činžiaku. Mali ste počuť ten jakot paničiek a rozčúlené hlasy ich mužíkov, hľadajúcich vinníkov. Neskôr, keď sme už mali vzduchovky, strieľali sme na všetko živé, čo sa kde pohlo. Nad utrpením tých druhých, ktoré sme im spôsobovali svojou roztopašnosťou, sme sa len nevinne usmievali. Bol som teda celkom normálne dieťa, vyrastajúce v náručí svojich milujúcich rodičov. Počas dospievania v puberte sa všetko toto stalo iba minulosťou. Začal som aktívne športovať, a väčšinu času som strávil na futbalovom ihrisku, kde som sa naháňal za loptou. Bolo mi fajn keď sa zo mňa lial pot a po strelení gólu ma spoločníci pochvalne tľapkali po pleciach. Nezaujímal som sa ani o dievčence, len som si udržiaval svoju kondičku. K maturite som sa dostal, ani neviem ako a potom som iba krátku dobu pracoval vo svojej pôvodnej profesii. Vojenská rovnošata mi dodávala sebavedomie. Bol to bezstarostný čas, kedy som mal okolo seba všetko a aj tu som bol vo futbalovej reprezentácii. Niekedy sme z nudy šikanovali služobne mladších vojakov. Museli nám čistiť topánky a celú vojenskú výstroj. Rajóny niekedy upratovali do nekonečna. Vždy sme na nich našli nejakú smietku.

Do ženenia som sa veľmi neponáhľal. Svoju budúcu ženu som stretol na ulici. Z videnia sme sa už poznali dlhšie a tak som ju jednoducho pozdravil a spýtal sa, či nemá chvíľu čas. Odpovedala mi, že ak si s ňou pôjdem kúpiť topánky, tak potom má fúru voľného času. Pozval som ju teda do tržnice na kyslú kapustu. Bola z toho prekvapená, lebo na kapustu ju ešte nik nepozval. Ako mi neskôr povedala nebol som vôbec jej typ. Páčili sa jej priebojní spoločenskí muži, ktorí sa vedeli úspešne pohybovať medzi ľuďmi. Napriek tomu sa do mňa zamilovala. Jej rodičia sa ma hneď vypytovali, na ktorej fakulte študujem. Odpovedal som im, že na univerzite života. Nepochopili, kde to je a tak som im vysvetlil, že tam, kde sa ráno vstáva o piatej do roboty. Posledný rok, ktorý som prežil so svojou bývalou manželkou ma do značnej miery poznačil. Domov som prichádzal dosť neskoro. Moja žena mávala vo zvyku nechávať kľúč vo dverách z vnútornej strany. Vtedy som dvere jednoducho vyvalil a v spálni ma už vítala manželka. V náručí mala prichystané periny a ustielala mi v obývačke. Vôbec sa nečudovala, že som domov prišiel s takým rachotom. Inokedy mi dohovárala, aby sme to ešte raz spolu skúsili. S láskou vravela o všetkých tých rokoch, ktoré sme navzájom prežili. Od zúrivosti som trieskal dverami a bez slova pred ňou utekal z domu. Niekedy za mnou vybiehala len tak ako bola práve oblečená, raz iba v nočnej košeli, a s veľkým plačom ma hľadala po sídlisku. No naše manželstvo už dávno nemalo zmysel a liezli sme si jeden druhému na nervy. Zlom v mojom živote nastal až pri zmene zamestnania, keď som nastúpil do pitevne. Nikdy by som nepovedal, že by som bol schopný niečo také robiť. Človek v sebe často objavuje veci, o ktorých nikdy nič netušil. Začalo sa to nenápadne a postupne ma to celého pohlcovalo. Najprv som sa tomu zubami-nechtami bránil a dokonca som si privolal na pomoc i Boha. Začal som chodiť do kostola a chcel som sa očistiť spoveďou.

- Spovedám sa Bohu Otcu Všemohúcemu i vám duchovný otče, že som spáchal veľmi ťažký hriech.

- Milý synu len pokoj. Pán bdie nad našimi skutkami a do svojho lona prijíma všetkých hriešnikov. Odovzdaj sa mu i ty a zver mu svoju dušu. Neponáhľaj sa s vlastným súdom. Vrav mi všetko po poriadku. Kedy si bol naposledy na svätej spovedi?

- Nepamätám sa už presne, bolo to niekedy počas študentských rokov.

- Potom sa ti nečudujem, že sa ti dnes tak trasie hlas. Čo ťa vlastne priviedlo späť k Pánovi?

- Dlho som blúdil, kým som pochopil, že Boh je spravodlivý. Musím vám ale všetko rozpovedať. Viedol som neusporiadaný život a Boh mi v ňom zavadzal. Prestal som chodiť do jeho chrámov a nepočúval som jeho hlas, ktorý sa vo mne ozýval. Najviac som vo svojom živote hrešil svojimi myšlienkami. Vyvyšoval som sa nad druhými a tvrdošijne som presadzoval svoje názory. S hriešnym úmyslom som sa obzeral po ženách a s ešte väčšou túžbou som si ich obzeral v časopisoch, ktoré sú preplnené nahými telami. Okrem toho som sa striasol svojich starnúcich rodičov a strčil som ich do starobinca. Ani s mojou ženou som to nevydržal a rozviedli sme sa. Teraz žijem v hriechu tela aj duše.

- Synu, bude ti odpustené, ak priznáš svoju vinu a oľutuješ svoje hriechy.

- Všetko si priznávam a z úprimného srdca ľutujem svoje hriechy.

- Nech ti teda Pán Boh v mojom mene odpustí tvoje hriechy. Pomodlíš sa päťkrát otčenáš, zdravas a sláva. Keď prijmeš Telo Pána a bude prebývať v tvojom srdci, už nesmieš nikdy pred ním zutekať do sveta hriechu.

Nepomáhalo mi však už nič. Ani po spovedi sa mi neuľavilo. Kňaz v spovedelnici ma nenechal dohovoriť, akoby sa niekam ponáhľal. Zdalo sa mi, že ma počúva len z profesionálnej povinnosti. U Boha som teda nenašiel útechu a každým dňom mnou viac a viac prenikala moja zvrátenosť. Po rozvode sa ma totiž zmocnil jeden z mojich bývalých zlozvykov. Začal som si obhrýzať nechty. Jedna neresť však plodí druhú, a tu sa začala moja posadnutosť. Pri práci v pitevni som sa často zafúľal od krvi a zbytkov mŕtvych tiel. Prišlo to nečakane, až ma to samého zaskočilo. Po jednej autonehode nám priviezli niekoľko posmrtných klientov. Roboty bolo s nimi neúrekom. Dávali sme dohromady ich rozbité telá a popri tom som si nervózne obhrýzal nechty a vtedy som zbadal, že vlastne po malých kúsočkoch pojedám ľudské krvavé mäso. Zachvátila ma hrôza a hnus zároveň, bolo mi na zvracanie. Premohol som sa a prebudila sa vo mne zvedavosť ako vlastne chutí to ľudské mäso. V tom zhone som si nenápadne odrezal kúsok mäsa z jedného dokmásaného tela, ktoré práve priviezli po autonehode. Zabalil som ho do kúska novín a vložil do obedára, ktorý som mal v ľadničke. Po robote som sa doma pustil do kuchtenia. Mäso som dôkladne poumýval, naklepal, nasolil, okorenil a na prudkom ohni z obidvoch strán opiekol. Potom som ho podlial horúcou vodou a nechal dusiť. Medzi tým som si pripravil hranolky a k nim samozrejme tatársku omáčku, ktorú som zbožňoval. Kým to všetko bublalo, prestrel som si na stole a z tašky vytiahol večerné vydanie novín. Zbežne som ich prelistoval a nechal otvorené na mieste, kde písali o rannej autonehode. Otvoril som si fľašu červeného vína a pred večerou som si prečítal o havárii. Išlo o takmer klasickú nehodu. Nezvládnutie príliš rýchlej jazdy a nedanie prednosti. Ešte k tomu jedno z áut vybehlo na chodník, kde stála skupinka ľudí a viacerých z nich na mieste usmrtilo. Masaker to bol riadny.

Pochutnával som si na mäsku a už som čítal iné bežné správy večerného klebetníka. Páčilo sa mi to čítanie. Človek pri ňom nemusel na nič myslieť. Politika sa mi prejedla, hlavne v tomto období pred voľbami. Politické strany si kupujú v novinách celostránkové inzercie, kde presviedčajú občanov, že len oni majú pravdu. Usmievavých vládnych politikov možno vidieť aj na veľkých reklamných plagátoch. V podstate sú to politickí manekýni, ktorí sú dobre platení za svoje pózovanie. Oprašujú sa socialistické heslá. Vraj na polceste sa nedá zastať, i keď sa tým ožobračuje republika.

Po dobrej a nezvyčajnej večeri som si schuti odgrgol. Pri takomto jedálnom lístku aspoň niečo ušetrím na strave. Každá korunka je v tomto období dobrá. Čo na tom, že jem ľudské mäso? Iní kradnú, vraždia a inak podvádzajú. A aj v parlamentoch a vo vládach sú rôzne machinácie. Mäso si budem odkrajovať iba z tiel, ktoré zahynú pri nehodách. Ich mäso bude čerstvé a tým, že si na nich budem pochutnávať, im vôbec neublížim. Napokon by ich i tak zožrali červy, alebo by ich spálili v krematóriu.

Neskôr mnou prenikli výčitky svedomia a ako som spomenul, obrátil som sa k Bohu, aby vypočul moje modlitby. Boh však odo mňa odvrátil svoju tvár a celkom som podľahol svojej kuchárskej vášni. Mal som pocit, že sa mojej duše i tela zmocňuje diabolský Satan. Nebolo už kam uniknúť. Nastal pre mňa čas, kedy som žil v tieni Satana.

Ernest Klotton