Farár

 "Bože, odpusť mi moje viny ako i ja odpúšťam svojim vinníkom." Pred ukrižovaným sa na kolenách kajá pupkatý muž s nafúknutou červenou tvárou. Nevládze ani kľačať a veľké brucho mu pri každom pohybe prekáža. A to už prichádza usmievavá gazdiná, ktorej sa zvodne hompáľajú sukne. "Velebný otče, priniesla som vám pečené kuriatko. Po obede ho poslala richtárova žena, ktorá sa u vás ráno spovedala." "Ach áno, spomínam si. Nech jej Boh v mojom mene odpustí." A to už si pán veľkomožný sadá k výdatnému olovrantu a spokojne plesne gazdinú po zadku. "Ale velebný pánko, veď ešte nie je večer."

Blíži sa čas večernej bohoslužby a dôstojný pán sa vo veľkej izbe vrtí pred zrkadlom. Pyšne sa pozerá na svoje obliny a uhládza si reverendu. Sníva o červenom vyšívaní a o biskupskom stolci. Zlatý prsteň by sa mu trblietal a ovečky by mu ho zo všetkou úctou bozkávali. Popri tom by ležérne rozdával požehnanie a dotýkal sa nevinných detských líčok. Pobúrene si šomre pod nos. "Kedy si ma už konečne všimnú na biskupskom úrade a podajú o mne správu na vatikánsky stolec? Musím si nechať viac záležať na kázňach a na oslavu svojich narodenín pozvem jeho apoštolskú excelenciu. Veď i oni majú radi jemné jedlá a povráva sa, že sa pričasto stretáva s peknými mládencami."

V zákrstí sa pán farár zbožne oblieka a miništranti obdivujú jeho dôstojnosť i dobrácky úsmev. So všetkou úctou bozkáva symboly kňazského rúcha a pred obradmi nezabudne rozjímať pred krucifixom. Vyparádený a naškrobený, za zvuku mohutného organu, vchádza do od sviec ožiareného oltára a spokojne si obzerá preplnený chrám. Začína sa bohoslužba, na ktorej si pripomenú ukrižovanie i slávnostné zmŕtvychvstanie Krista. Prijmú jeho telo v spôsobe chleba a vína.

Už je i po diétnej večeri a zo zubov si špára pečené mäso. Po týchto daroch sa nezabudne poďakovať Pánovi za všetky dobrodenia a do rúk berie breviár. Drmolí mechanicky predpísané modlitby a sem tam si aj zdriemne. Prejde i do svojej pracovne a vybaví si ešte korešpondenciu. Z tajnej zásuvky povytiahne časopis, kde sa to len tak mihá obnaženými telami a rozkošnícky si šomre. "Jaj, ale sú krv a mlieko." Prežehná sa, v prstoch preberá zrnká ruženca a gúľa očami po svätých obrázkoch.

Medzi tým sa tma vkradla do všetkých kútov a velebný pánko sa vyobliekal do snehobielej nočnej košele s čapičkou na hlave. Ozve a zaklopanie. "Moment, zhasnem svetlo." S mužným elánom vhupne do perín a iba tučná brada a prsty mu z nich vytŕčajú. "Velebníček, priniesla som vám zákusky na noc."

Ernest Klotton