Dlhý

 Osud človeka je spletitý. Neustále tápa medzi láskou a nenávisťou. Vo svojom živote túži milovať a byť milovaný. Hľadá pochopenie pre seba ako i pre poznávanie okolitého sveta. Ponára sa do tajomstiev, ktoré sa snaží prebádať a tým porozumieť sebe i všetkému tomu, čo ho obklopuje. Na tejto ceste sa mnohí stretávajú s vierou. Vierou v boha, v lásku, v priateľstvo, či vo vedu. Prah svojej smrti nikto neprekročil. V ľuďoch je bezhraničná viera, že v smrti sa nič nekončí, ale je to úplne nový začiatok. V ľuďoch je aj pocit, že v smrti je naozaj koniec a nič nejestvuje.

Pot mi stekal po tvári a na bicykli som prechádzal z dediny do dediny. Obľuboval som tento šport a páčilo sa mi, keď mi vietor pohvizdoval pri ušiach. Nemyslel som na nič, len som šliapal. V menšom mestečku som sa zastavil a hľadal som faru. Bez väčších problémov som ju našiel a gazdinej som sa spýtal, či je doma pán kaplán.

- Ahoj Miloš.

- Čau, Peťo. Kde si sa tu vzal? Poď ďalej.

- Bol som u strýca na prázdninách a brat mi povedal, že ťa sem preložili. Dnes idem domov a tak som sa tu zastavil.

Posadili sme sa v malej miestnosti, ktorá slúžila Milošovi ako pracovňa i spálňa. Rozprával mi, ako si nerozumie s farárom a ako ho otravujú spoločné posedenia pri jedle, ktoré sa nemôže vynechať. Dokonca mu farár zazlieva, že sa tak často stretáva s mládežou a tým pohoršuje babičky v kostole.

- Miloš i ja by som sa chcel stať kňazom,- ani som poriadne nedohovoril a do miestnosti vchádzal dlhý muž, ktorý i napriek veľkej plešine bol len o niečo starší od Miloša.

- Práve si prišiel vhod starký. Čo tu porábaš? Čau.

- Nazdar. Nevyrušujem? Môžem prísť i neskôr. Bol som v týchto končinách na služobke a tak som si povedal, že pozriem starého kamoša.

- Nikam nechoď. Prišiel si sem ako na zavolanie. Poď, predstavím ti Peťa. Peťo a toto je...

- Jednoducho Dlhý. Veď vidíš, no nie?

- Peťo a toto je človek, ktorý ti zodpovie na tvoje otázky a môže ti poradiť, ako s tvojim štúdiom. Idem si len niečo zariadiť a vy dvaja sa zatiaľ dohodnite.

Prišiel som domov a moje sny sa stávali skutočnosťou. Stretol som človeka, ktorý mi rozumel a od toho dňa sme sa stále častejšie stretávali. Bolo medzi nami akési puto, ktoré nás k sebe priťahovalo. Hľadal som spovedníka aj priateľa a našiel som ich v Dlhom. Postupne mi vyrozprával svoj príbeh.

V detstve mal prísnu výchovu pod drobnohľadom svojej milujúcej matky. Napriek hudobnému nadaniu, na radu svojho otca, skončil stavebnú fakultu. Neskôr, keď sa začali v našej krajine topiť politické ľady, tak sa zapísal na štúdium teológie. Po vpáde nežiadúcich vojsk, sa opäť politická orientácia zmenila a jeho vylúčili zo štúdia. V podzemí bol potom vysvätený za kňaza.

Prechádzali sme sa v lese i po meste, držiac sa za ruky. Mal som v Dlhom priateľa, ktorému som mohol všetko povedať. Zároveň bol pre mňa akousi náhradou za otca, ktorý bol zaneprázdnený prácou. Začal som k nemu chodievať domov a on v jeho izbe slúžil svätú omšu. Bolo to celkom niečo iné. Nebolo tu toľko maškarád ako v kostole a boli sme pri tom iba my dvaja.

Postupne som spoznával jeho priateľov. Najväčšiu autoritu mal u neho Anton. Študoval medicínu a s akýmsi vedeckým nadhľadom sa prizeral na svet. Vravel, že z potápajúcej lode sa nemá utekať a preto udržiaval s Dlhým kontakt i napriek niektorým rozporom. Z Dlhého reči som vyrozumel, že Anton je v jeho hre najvážnejším kandidátom na biskupský úrad, i keď si mieni založiť rodinu.

Rozpoltenou osobnosťou bol Daniel, ktorý študoval matematiku a bol jeho posledným miláčikom. Na túre v horách mu zahynula matka a zdalo sa, že po jej smrti je ešte viac odkázaný na jej lásku.

Jana zas obdivoval Dlhý pre jeho nepokorenú túžbu po umení. V obrazoch videl svet a prenášal ho na plátno. Snažil sa dostať na umeleckú školu, ale už po niekoľký raz ho zamietli. Tragicky prežíval tieto svoje neúspechy a napriek tomu maľoval. Bol to malý, vychudnutý mužík s červeným nosom.

Obklopovali ho i ženy ako Táňa a neopakovateľná Miriam. Stretával sa s nimi i preto, aby nebol v neustálej spoločnosti mužov. Lenže k týmto stretnutiam prichádzalo zriedkakedy.

Porozprával mi i o svojom prvom kontakte so ženou. Na akejsi brigáde sa zoznámil s dievčaťom, ale strach z neskúsenosti ho odradil a to bola jeho prvá aj posledná šanca.

Samozrejme tu bola jeho matka, s ktorou som sa najčastejšie stretával. Bola to vysoká, dôstojná žena, ktorá i napriek svojej chorobe a smrti manžela, nestratila obdivuhodnú energiu. Pohybovala sa v byte s modlitbou na perách.

Zlom v našom priateľstve nastal až na jednom z našich výletov v neďalekej dedinke. V noci som sa zobudil na to, ako ma obchytkáva. Nevedel som, či spí alebo nie. Opatrne som mu odsunul ruku, aby som ho nezobudil. Odtiahol som sa od neho a so strachom som sa pokúšal znovu zaspať.

- Peťo, spíš?

- Nie,

- Musím ti niečo vysvetliť. Pred chvíľou som ani ja nespal.

- Nič mi nemusíš vysvetľovať. Spime.

- Nie, nemohli by sme sa takto ďalej priateliť. Vypočuj si ma, prosím.

- No dobre.

- Potom, ako ma vyliali z teologickej fakulty, som prežíval peklo. V seminári bol sex tabu. Dokonca sme sa museli sprchovať v trenírkach. Zakazovalo sa nám všetko, čo bolo spojené s nahotou. Dobrácke sestričky nám dávali do čaju bróm, aby nás nerozptyľovali pudy. Ani na vychádzky sme nemohli chodievať samostatne. I keď moji rodičia bývali v meste, nemohol som ich navštevovať. Iba tajne som chodil domov a to som vždy tŕpol, či ma kamarát nezradí. Aj z toho dôvodu som ti hneď na začiatku neodporúčal prihlásiť sa na teologicku fakultu. Okrem toho, tam štát má nasadených svojich špicľov, ktorých potom rozmiestňuje na výnosných farách. Nechcem sa v tvojich očiach ospravedlňovať, len chcem, aby si ma pochopil. Po vylúčení zo školy som si nemohol nájsť prácu. Beznádejne som sa potuloval po meste, až kým som nestretol svojho kolegu zo seminára. Pozval ma k sebe na byt a potom i na toaletu. Bol som úplne na dne a zapáčil sa mi tento pohlavný styk. Vedel som, že nie je všetko v poriadku, ale moje rozhárané nervy sa tým tíšili. Začal som chodievať na verejné miesta a vyhľadávať prítomnosť mužov. Pomôž mi, prosím ťa, zbaviť sa tejto neresti.

- Ako ti mám pomôcť?

- Si ešte príliš mladý a nedotknutý sexom. Verím, že len pri tebe budem môcť zabudnúť na svoju minulosť a začať nový život. Chcem byť pri tebe a popri tom necítiť žiadnu túžbu. Neboj sa ma, neublížim ti a ani nič nespravím proti tvojej vôli. Môžeš mi porozumieť?

- Možno. Nerozumiem tomu všetkému ešte dobre.

- Snaž sa ma nezatratiť. Teraz vieš o mne viac, než ktokoľvek z mojich priateľov. Anton sa čuduje, čo na tebe vidím. Pokladá ťa za naivného dobráka, ktorý je príliš lenivý na to, aby v živote niečo dosiahol. Podľa mňa si dobrý a ak by si mal niekedy ženu, tak by si ju dokázal milovať. Si príliš citlivý a svet vnímaš inak než rozumom.

- Čo to má ale teraz spoločné s tebou?

- Iba to, aby si poznal všetko okolo mňa. Okrem toho sa túžiš stať kňazom. Vo svojom živote môžeš vykonať veľa dobrého a tým pomôcť ľuďom. Máš predpoklad počúvať ľudí a to je tvoj základný úspech. Môj poklesok má určitú výhodu. V poslednom čase sa začínajú o mňa zaujímať tajní. Cítim to v krížoch. Minule boli u mňa na pracovisku a skúšali všetky naše písacie stroje. Brali si vzorky typu písma. Možno vyšiel nejaký pamflet a za protištátne akcie by ma mohli posadiť do chládku. Dokonca sa môjho šéfa pýtali na ľudí, s ktorými sa stretávam a kto za mnou chodí. A keď by si sa k nim dostal na výsluch, môžeš im rovno povedať, že spolu spávame a že sa ti to páči. Možno ich to uspokojí.

- No ja nechcem s tebou spávať.

- Dovoľ mi, aby som sa ťa mohol aspoň dotýkať.

- Nie.

Napriek tomu, čo sa odohralo v tú noc, sme sa ďalej stretávali. Pri každej jednej príležitosti sa ma snažil dotknúť a postupne som začínal mať z neho strach. Nepriťahoval ma tento spôsob lásky. Skôr som k nemu cítil odpor. Nevedel som, ako sa ho mám striasť. Bol žiarlivý a každú moju voľnú chvíľu kontroloval.

Začal som sa pripravovať na prjímačky na výšku a mojimi učiteľmi boli Daniel s Antonom. Jeden ma učil matiku a druhý mi objasňoval dejiny zahalené politikou. Nemal som záujem o štúdium. Učili ma však logicky myslieť a mať vlastný názor. Chcel som sa postupne vypariť z Dlhého života.

- Peťo, už si dlho u mňa nebol.

- Mám veľa učenia.

- Nevyhováraš sa náhodou?

- Nie.

- Pôjdeme do sauny?

- Dobre.

V saune bol muž vedľa muža. Poniektorí jedinci si všímali reakcie svojich spoločníkov a po vzájomnom porozumení sa púšťali do vrelých rozhovorov. Potom spolu nastupovali do auta a niekedy i v skupinkách odchádzali. Oddávali sa svojej radosti a poväčšinou pohŕdali ženami.

Vo voľných chvíľach som behával v neďalekom parku. Túžil som byť čoraz viac sám a začal som sa vyhýbať Dlhému i jeho priateľom. Prestal som chodiť do kostola a viera v Boha zo mňa vyprchala. Neostalo po nej nič, iba prázdne miesto. Viera pomáha človeku žiť a dáva mu nádej na niečo, čo nepozná. Možno po smrti naozaj nič nie je a je tu iba holý život. Každý deň v ňom zápasíme o svoje prežitie.