Bordel

Pulzuje v nás krv, ktorá nám múti myseľ. I mne sa stáva, že ozvena krvi ma vháňa do uličiek, ktorým by som sa inak vyhýbal. Mám síce milujúcu ženu, ktorú mám taktiež rád, ale na miesto neresti a bezduchého milovania prichádzam znovu a znovu. Po každom jednom takomto výlete mám výčitky voči svojej manželke a v nasledujúcich dňoch ju zahŕňam darmi. I o deti sa vtedy viac starám a pre priateľov som vzorom hlavy rodiny.

- Dobrý večer. Som rada, že vás tu opäť vidím a i dievčencom ste chýbali.

- Dobrý. Bol som už unavený, ale ako som prekročil prah tohto domu, tak zo mňa padla únava.

- S ktorou dievčinou dnes ráčite stráviť večer?

- S Agátou, alebo radšej s Natašou. Rád by som sa i porozprával a Nataša má chápajúce srdce.

- Máte šťastie. Dnes ešte nie je obsadená i keď inokedy o takomto čase má už plné ruky práce.

Moje utajované výlety boli pre mňa vlastne záchranným miestom, ktoré ma chránilo pred sebou samým. Raz prišla do môjho ateliéru mladá dievčinka s tým, že by mi rada stála ako model, keďže pozná moju tvorbu a je mojou tichou obdivovateľkou. Pozval som ju ďalej a ponúkol teplým čajom. Napriek tomu, že som jasne videl jej dievčenskú., až ešte detskú tvár, tak som s jej ponukou súhlasil. Dokonca s istým vzrušením som skĺzol pohľadom na jej mladú postavičku, ktorá sa guľatila v obtiahnutých nohaviciach. Bez dlhých rečí sme sa pustili do práce a horúčkovito som ju fotil. Samozrejme som jej prikázal, aby sa vyzliekla, pretože akty sú mojím obľúbeným žánrom. Pri práci som cítil iba napätie aké ma vždy prepadáva pri snímaní novej modelky. Vtedy sa pre mňa zastavuje čas a nepoznám únavu. Po zhasnutí reflektorov si mi prišla sadnúť na kolená. Zahalil som ju do plachty a cítil som jej rozhorúčené telo. Telo, ktoré akoby z detskej bucľatosti pučalo do ženskej krásy. Ani neviem ako k tomu prišlo. Len si pamätám ako som s mojou vzopnutou mužnosťou, na ktorú som tak pyšný, prenikal jej detským lonom. Zdalo sa mi, že som príliš veľký a o to mocnejšie som ju objal. Jej detské tielko do mňa vlialo príliv novej zatiaľ nepoznanej rozkoše, až som sa celý triasol. Dokonca i zuby mi drkotali. Ešte niekoľkokrát prišla za mnou a potom som si uvedomil, že musím pred ňou zatvoriť dvere. Odišiel som radšej do bordelu, kde sa môžem bez zábran uvoľniť. Zaplatím si a nemusím predstierať ani lásku a ani obdiv. Obával som sa tiež toho, že začnem vyhľadávať vyrastajúce dievčatká, ktoré ma po prvom poznaní tak vzrušili. Hľadal som tu teda útočište pred svojou zmáhajúcou sa neresťou.

- Koho to vidím? Etiéna Walda. Ako sa máš, ty starý kocúr prešibaný? Po cicuškách sa ti zacnelo? To ti už nestačia tie tvoje povyzliekané pipky?

- Zdravím ťa Roman, - Igari bol bankovým riaditeľom a bol stálym hosťom tohto podniku. Vo svojom fachu bol uznávaným odborníkom, ale ak ho pochytila pijacká mašinéria, tak to bol celkom iný človek. Najhoršie bolo to, že ožraný niekedy chodil na svoje bankové filiálky. Prichádzal často celý pomočený a jeho podriadení mu potom zháňali taxík, aby sa ho čo najrýchlejšie zbavili. Inak to bol výborný chlap a aj so ženskými to vedel poriadne rozkrútiť.

- Dnes som zaneprázdnený ako sám vidíš. Príď za mnou do banky. Mám pre teba fantastickú kočku, ktorá by chcela pre teba pracovať.

- Určite prídem.

- Predtým mi ale brnkni.

Do miestnosti sa vkrádalo šero a ešte stále som čakal na Natašu. Pohodlne som bol uvelebený v koženom kresle a pofajčieval som cigaretu. Na stolíku som mal pohárik s koňakom. Bol to dobrý a diskrétny podnik. Mal som rád dokonca i jeho vôňu. Pripomínala mi pach môjho detstva. Ani neviem z akého dôvodu. Možno preto, že ako deti sme si navzájom obzerali svoje pohlavné rozdiely. Najčastejšie to bolo s mojou sesternicou na dedine, kam som chodieval každé leto na prázdniny. Obnažovali sme si svoje tajuplnosti a ešte dnes si pamätám na jej zrýchlený dych...

- Etién už som tu. Prepáč, že si na mňa tak dlho čakal. Dávala som sa trochu do poriadku.

- To nič. Veď tu pohodlne sedím a popíjam si koňak. Pripiješ si so mnou?

- Rada.

- Dobrý deň pán Wald. Nevyrušujem? Môžem si na chvíľu prisadnúť?

- Dobrý deň pán poslanec. Samozrejme, nech sa páči. Budete niečo piť?

- Ako vidíte mám už naliate. Pôjdem rovno na vec. Máte zajtra večer čas? V poslaneckom klube očakávame zahraničnú návštevu a zišiel by sa nám dáky súci fotograf. Myslel som na vás, len som sa s vami nemohol skontaktovať. Nechceme ledajakého fotografa. Práve taký ako ste vy by sa nám hodil. Prijímate ponuku?

- Prijímam. O koľkej?

- O štvrtej popoludní pošlem pre vás do ateliéru auto.

- Platí.

- Dovi.

- Dovidenia.

Pán poslanec sa nemotorne vzďaľoval a pri barovom pulte ho očakávala kyprá rusovláska. Videl som ešte ako ju tľapol po bucľatom zadočku a popri tom jej čosi šepkal do ucha. Strácali sa v točitých schodoch a bolo počuť len ich roztopašný smiech.

- Nepôjdeme radšej aj my hore na izbu? Dnes je tu akýsi frmol.

- Môžeme. Som nejaká dolámaná. Potrebujem sa na chvíľu pretiahnuť.

Mlčky sme kráčali. Po každý raz, keď idem s niektorou ženou do izby, tak sa mi napínajú nohavice v rozkroku a cítim mohutnosť svojej žiadostivosti. My chlapi sme svojím spôsobom pyšní na svoju mužnosť. Svet je vlastne organizovaný bordel a mravy každý obchádza.

- Zatvor dvere.

- Nevyzliekaj sa, chcem ti ešte niečo porozprávať.

- O to ťa to vyjde drahšie.

- Na tom predsa nezáleží.

Nataša bola vnímavé dievča a páčila sa mi jej dlhonohá štíhlosť. Nikdy ma nezaujímalo, prečo sa dala na toto remeslo, ale rád som si ju brával do postele. Oproti iným dievčatám bola tichá a poctivo si vykonávala svoju prácu. Niekedy som mal so sebou foťák a spravil som si s ňou pár snímok. Boli to neopakovateľné zábery v začmudenom prostredí v izbe nevestinca. Nemuselo sa nič upravovať a všetko bolo prirodzené.

- Čo máš na srdci zlatíčko?

- Poviem ti, čo sa mi dnes snívalo. Zobudil som sa v márnici a okolo mňa bolo plno mŕtvych tiel. Celý stuhnutý som vstával a moji spoločníci sa začali tiež prebúdzať. Bez slov sme sa posadili na zemi do kruhu a do stredu sme položili veľký džbán so špiritusom. Mlčky sme popíjali a hľadeli si do očí. Prvý prehovoril pupkatý pánko. Vravel nám o tom, ako v mladosti veril v boha, až sa z neho stal kňaz. Postupne ho viera opúšťala a on sa len profesionálne modlil k bohu, ktorému už neveril. Okúsil slasť milovania, ale nie so ženou. Prichádzali k nemu mladí chlapci túžiaci sa niečo dozvedieť o bohu a on ich v dôverčivých rozhovoroch začal ohmatávať. Povedal, že nič neľutuje zo svojho života len to, že nepoznal ženu. Po ňom sa ozval vychudnutý mužík s roztrasenou bradou, ktorý bol obchodníkom. Vravel o márnivosti peňazí a o ich zvodoch. Keď ich má človek veľa, tak ich chce mať ešte viac. Neustále sa o ne bojí a žije v strachu nad ich stratou. Ďalším diskutujúcim bol razantný muž, ktorý sa zaoberal politikou. Mal tvrdú päsť a jeho slová boli uštipačné. Vysmieval sa z davu, s ktorým po toľké roky jeho strana manipulovala. Vo svojich kruhoch usporadúvali veľkolepé slávnosti, ktoré sa obyčajne končievali sexuálnymi orgiami. Zdôveril sa nám, že mu bolo vždy z toho zle, ale z nastúpenej cesty sa už nedalo ustúpiť. Každý niečo povedal, len ja som nevídal ani hlások. V hrdle ma čosi dusilo, až som sa pustil do búrlivého plaču. A ten ma zobudil v mokrej studenej posteli v mojom ateliéri. Čo si myslíš o mojom sne?

- Asi si prepracovaný zlatko.

- Myslíš?

- I ja mávam niekedy búrlivé sny. Najčastejšie sa mi sníva, že čosi vo mne rastie. Nakoniec ma to celú roztrhá.

- Nechápem princíp tohto sveta. Dookola to isté. A tak radi neustále o tom rozprávame. Babreme sa vo vlastnej špine, ktorá nás dusí.

- Poď ku mne. Nie som predsa tvoj spovedník a ani nie sme na filozofickom seminári. Uvedom si, kde si a po čo si sem prišiel. Objím ma, je mi zima. Pohni kostrou, lebo s tebou vyrazím dvere.

- Nečerti sa toľko. Už idem.

- A medzi tvojimi mŕtvolkami nebola ani jedna žena?

- Predstav si, že nie.

Milovanie s Natašou ma vždy ukľudňovalo. Mohol som sa k nej správať tak, ako som to momentálne cítil. Nemusel som pritom brať ohľad na jej city. Raz som bol k nej nežný a inokedy zas vulgárny. Nataša sa mi jednoducho prispôsobovala a perfektne si vykonávala svoju prácu. Vo svojej mladosti som dlho iba sníval o ženách. Pri prvom styku som nevedel ako sa mám správať a tak som teda predstieral náruživosť a dokúsal som jej celé pery. Spoznala, že som prvýkrát so ženou. Na mojej začiatočnej ceste ma viedla cestou lásky, ktorú ona ku mne cítila, ale ja som chcel spoznávať iba jej telo. Zbožňoval som Natašine prsia, keď sa nado mnou skláňala a jej špicaté hroty ma hladili po tele.

- Môžem ťa pozvať na večeru?

- Čas beží a ty platíš. Som hladná a mne tvoje pozvanie vyhovuje.

- Dáme si priniesť jedlo na izbu. Už mám dosť všetkých tých tvárí, ktoré som dnes stretol. Objednám po telefóne niečo pod zub. Máš na niečo špeciálnu chuť?

- Nechám to na teba. Idem sa osprchovať. Potom príď za mnou.

Zvyčajne sme sa ešte milovali pod sprchou. Mal som rád teplý prúd vody a Natašine klzké telo, ktoré som zvieral v náručí. Pod prúdom vody sa jej rozmazali šminky a mne sa vtedy zdalo, že si zmýva zo seba masku. Na nose mala drobné pehy. Bozkával som jej ich, ako i jej, tak často unavené viečka. Niekedy som si myslel, že by som mohol ľúbiť Natašu. Vedel som však, že je to číry nezmysel a o takejto láske sme medzi sebou nikdy nehovorili.

- Chutilo ti?

- Bolo to báječné.

- Budem musieť už ísť. Odprevadíš ma?

- Ako verná služobnica svojho pána.

Domov som sa vracal za mesačnej noci a nado mnou bola trblietajúca sa obloha. Mal som rád nočné ticho, ktoré obklopovalo spiacich ľudí. Vedel som, že túto sobotu sa budem plne venovať svojej manželke a deťom. Vyrazíme si niekam na výlet a prekvapím ich darčekmi. Mám rád vôňu domova a deti tiež do mňa vlievajú nové sily k mojej práci. Hľadám pomerne všade inšpirácie k mojej tvorbe a niekedy žijem v pochybnostiach nad sebou samým.

Ernest Klotton